Myšlienky alebo hukot,
vyber si.
Len nie oboje zas.
Hukot do uší a rozoberať,
čo je vo mne.
V nás.
Aspoň na chvíľu,
mi daj.
Ticho ako za starých čias.
Aspoň noci bývali pre nás
sväté.
Pre mňa a moju hlavu.
A teraz máme hukot sveta,
a k tomu,
v lepšom prípade slečnu - dámu.
Čím sa mi odvďačuje, neviem
čím som sa previnil.
Začínam mať malý kúsok,
do nejakých vidín.
Trápenie moje,
jej nebolo dosť.
Takto to však bolí,
viac.
Pretože vidím čo zostáva
v ľudoch, v nás.